Klub absolventov
Fakulty Manažmentu
Prešovskej univerzity v Prešove


Ľudské hodnoty sú stĺpom zmyslu žitia - Rozhovor s prof. h. c. prof. Ing. Ondrejom Hroncom, DrSc.

Hodnoty vo všeobecnosti možno definovať ako spoločensky, intelektuálne, kultúrne a historicky významné artefakty uplatňované v spoločnosti vo sférach vedy, kultúry a umenia. Čím sú hodnoty pre Vás?

Ľudská spoločnosť a v nej konkrétni ľudia, ak hodnotia určité situácie a následne formujú svoje rozhodnutia, používajú k tomu normy alebo kritériá, a tými sú ľudské hodnoty. Pomocou nich vyjadrujú chápanie zmyslu života. Hodnoty sú súčasťou nášho života, zdrojom motivácie a oporným stĺpom zmyslu žitia. Keďže som environmentalista, ctím si také hodnoty, ktoré idú ruka v ruke s myšlienkou zachovania života. Heslo: „Ži, ale daj žiť aj iným!“ je mojim krédom. „

Pojem hodnota v pluráli vyjadruje súhrn všetkých vzťahov človeka ku svetu, závislý na miere poznania skutočnosti, na vlastných i sociálnych skúsenostiach. Na základe Vašich vedeckých odborných i literárnych textov možno konštatovať, že Vaša miera poznania sveta je vysoká. Ktoré z hodnôt si ceníte najviac?

V nedávno vydanej monografii Udržateľný rozvoj sme tento problém pomenovali v desiatkach bodov. Dnešná moderná spoločnosť má pochybený hodnotový systém; uprednostňuje alternatívu „mať“ namiesto niečím byť. To je konzumný prístup, lebo sa hodnotí podľa toho, čo všetko mám (svetské bohatstvo, mamonu, slávu, čo si môžem dovoliť skonzumovať...), t.j. mať všetko za akúkoľvek cenu. Teda aj za cenu devastácie darov prírody. Myšlienka udržateľného rozvoja: „žiť tak, aby sme uspokojovali svoje potreby, ale súčasne pamätali na budúce generácie...“ je len nenaplneným prianím! Aké hodnoty ctia tí, čo ovládajú svetový kapitál, aká je ich úcta k prírode a jej zákonitostiam?

Základné postoje a hodnoty sú nemenné, presúvajú sa z rodičov na deti, posilňujú sa v školskom prostredí, v cirkvách, ale i prostredníctvom štátnych inštitúcií. Mnohé sú chránené i legislatívne v špecifických právnych dokumentoch. Prečo teda ešte vždy hovoríme o kríze hodnôt?

Či chceme, alebo nie, musíme priznať, že súčasnej ekonomickej kríze predchádza kríza duchovných hodnôt. Zmenili sa technológie výroby, ktoré sa modernizujú, ale nezmenilo sa myslenie, environmentálne povedomie. Naši predkovia nevedeli čo je ekológia, udržateľný rozvoj, či iné moderné i módne výrazy. Ale mali v sebe zakódovanú mieru úcty k prírode. V tomto duchu deti boli vychovávané rodičmi, školou i náboženstvom. To známe: „Miluj blížneho svojho ako seba samého!“ je najlepším vyjadrením úcty človeka k človeku, i prírode. Nič lepšie, múdrejšie, doposiaľ nikto nevymyslel. Už Aristoteles vo svojom zozname morálneho zla mal zaznamenané nasledovné: chamtivosť, lenivosť, obžerstvo, nenávisť – hnev..., čo krásne súvisí so siedmimi smrteľnými hriechmi. Všetko s mierou! A ak niečo spravíme naviac, alebo menej od „zlatého stredu“, zvyčajne to neprispieva k celkovému dobru. „

Hodnota v marketingovom slova zmysle predstavuje pre zákazníka rozdiel medzi hodnotou, ktorú zákazník získa z vlastníctva a užívania príslušného výrobku a nákladmi, ktoré musí vynaložiť na to, aby si daný výrobok či službu zadovážil. Čo sa podľa Vás oplatí zadovážiť si dnes? Čo by mohlo vyvolať dobrovoľnú výmenu hodnôt?

Voľakedy najvyššími budovami vo svete boli hrady, paláce..., aby svojou majestátnosťou ukazovali silu panovníkov. Neskôr to boli kostoly, chrámy – prezentovali moc cirkvi. Dnes sú to monumenty, v ktorých napríklad sídlia banky, či sídla finančných oligarchov. Aké hodnoty by mal preferovať človek dnešnej doby? Duchovné! Tie sú rozhodujúce a od nich sa odvíja vzťah človeka ku všetkému. Kde sa tak deje, tam je dobrá morálka a prosperuje ekonomika. Pozrime sa napr. na štáty v severnej Európe. Napredujú bez zničujúcej krízy a aj ich morálka (najmä pracovná) je na vysokej úrovni. Samozrejme, kľúčové je i vzdelanie. Kvalitné, ktoré je nadobudnuté na nekompromisných, kvalitných školách, kde sa neabsolvuje zadarmo, ale za vedomosti! „

Hodnota je entitou, ktorá sa vyznačuje spôsobilosťou uspokojovať potreby alebo túžby jednotlivcov a úzko súvisí s ich záujmami. Čo podľa Vás najviac potrebujú ľudia v súčasnosti? Čo nám chýba?

Čo chýba dnešnému človeku? Čo potrebuje ľudstvo? Predovšetkým vzájomnú lásku a úctu, pozornosť, dostatok času jeden pre druhého, čas rodičov na deti, záujem detí o svojich, najmä žijúcich predkov... Mier, pokoj v krajinách, ale aj v ľudských dušiach. Ale najmä poriadok. A to aj – a nadovšetko – v tejto krajine. Prof. h. c. prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc. je vedec a pedagóg. Už niekoľko desaťročí sa venuje problematike ochrany, tvorby a ekonomiky životného prostredia. Okrem toho aktívne pôsobí ako publicista a scenárista. Napísal niekoľko desiatok vysokoškolských učebníc, monografií, skrípt, vedeckých a odborných príspevkov, najmä v oblasti environmentalistiky – patrí k zakladateľom environmentálneho vzdelávania na slovenských vysokých školách. Známe sú aj jeho literárne diela z oblasti slovenskej vedy a kultúry, dokumentárne filmy z oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, rozhlasové, literárne a dramatické pásma a relácie, viacero televíznych scenárov a mnoho ďalších štúdií, statí a článkov z rozličných oblastí spoločenského života. Je nositeľom Zlatej medaily za ochranu životného prostredia udelenej vládou Poľskej republiky, nositeľom medaily sv. Gorazda ako aj ďalších ocenení a čestných uznaní na Slovensku i v zahraničí.



Zdroj: Na pulze 2013

PhDr. PaedDr. Martina Ferencová, PhD.
Fakulta manažmentu PU v Prešove